5. kapitola

22. june 2014 at 22:01 | Sarah & Melissa
Poznámka: Keďže sme túto kapitolu napísali súčastne s predchádzajúcou, je tu trochu skôr :) A nebudeme vás naťahovať - áno, už sa dostávame do jadra :D síce trochu urýchlene, ale pochopíte, prečo. No a v tejto kapitole bude ten moment, ktorý sa nám tak páčil :D Skúste si počas enho pustiť song I like to move it z Madagaskaru. My sme sa šúľali :D



Gemma kráčala do školy a zívala. Zažila strašnú noc - po skúsenostiach z koncentráku nevedela zaspať. Veď, úprimne, kto by aj vedel?
"Gee?" oslovil ju niekto stojaci za ňou. Cara.
"Hmm?" zmrnčala Gemma a jej najlepšia kamarátka vyprskla do smiechu.
"Bože, Gee! Vyzeráš ako po návšteve z koncentráku. To ťa tá esej tak zobrala?"
Ani nevieš, akú máš pravdu.
"Robila som ju celú noc, chápeš?" snažila sa Gemma zakryť ozajstný dôvod, prečo je bez nálady.
Cara sa začala smiať vzala ju za rameno so slovami, že dejepis, ich prvá hodina onedlho začne. Pravdupovediac, Gemma sa naň aj tak trochu tešila - v noci nielenže podnikla cestu do štyridsiatych rokov dvadsiateho storočia, ale aj svoju "cestu" spísala do eseje a nechcela, aby tá namáhavá práca vyšla nazmar. Preto, len čo učiteľka vošla do triedy pristúpila ku katedre a so samoľúbym úškrnom odovzdala profesorke papiere s domácou úlohou.
"Nikam nechoď, Carsonová," vrátila jej úškrn profesorka, "ešte esej odprezentuješ!"
Gemme v tej chvíli zmizol úškrn z tváre. V priebehu sekundy sa jej vrátili všetky úzkostlivé pocity, ktoré prežívala v tábore. Zrazu sa nedivila ľuďom, ktorí prežili katastrofy a nechceli o nich rozprávať. Slová, ktoré by vypustila z úst by dodali jej spomienkam ešte živší nádych a to by... nebolo dobré. Veď aj ona by tam pravdepodobne zomrela, nebyť Anny, ktorá ju zachránila hneď v prvý deň tým, že jej dala prácu v chlieve.
"Čo sa tváriš tak kyslo?" profesorka napodobnila je výraz, "Budem čakať ešte dlho?"
"Pardon..." ospravedlnila sa Gemma a zo stola vzala esej. "Takže... urobila som esej na tému Koncentračné a pracovné tábory počas druhej svetovej vojny. Snažila som sa ju spracovať tak trochu..." zamyslela sa, hľadajúc správne slovo, "inak, ako sme zvyknutí. A to formou denníka dievčaťa, ktorá sa volá Anna Tretia - jej druhé meno objasním v eseji . Annu Tretiu som..." zarazila sa, lebo chcela povedať, že ju stretle, "...si vymyslela."
Trieda na ňu pozrela v očakávaní a profesorku jej kývla hlavou, aby pokračovala.

*

Keď všetci vyšli z triedy, Gemmu na chodbe obkolesil ace gang. Cara a Daisy na ňu
pozerali so slzami v očiach, zatiaľ čo Drew vysvetľovala Courtney a Scarlett, čo sa stalo. Ony dve mali inú hodinu.
"Bolo to krásne," hovorila im, "A tak autentické! Nikdy som ju nepočula tak oduševnene rozprávať. Iba ak o jej svadbe s pánom Darcym a o čokoláde. Mali ste ju počuť! Bolo to nádherné!"
Dievčatá na ňu pozreli. Gemma sa už-už pripravovalana prevrátenie očí, no namiesto toho jej z nich vypadli dve veľké slzy. A potom ďalšie. A ďalšie. Ace gang sa okolo nej zhrkol a začal ju utešovať.
Ešte si všimla jej frajera Kyla, stojaceho obďaleč pri školských futbalistoch, ktorým robil kapitána; na úvahy, prečo k nej neprišiel sa ale nezmohla - hlavné dvere vedúce na školskú chodbu sa otvorili a ozval s známy soundtrack k filmu Madagaskar, "I like to move it". Vo dverách stál Carin priateľ Chad a za ním dvojčatá Kit a Tate. Počkali si, kým na nich nebudú upierať zraky všetci prítomní a potom, hneď ako začala hrať hlavná melódia si začali pretancovávať cestu k dievčenskému ace gangu sediacemu na konci chodby.
Asi v štvrtine cesty k nim priskočil Dick a tancoval a spieval s nimi. Po chvíli sa pridali aj ostatní študenti okrem futbalistov na čele s Kylom, hoci "choreografia" vôbec nebola ťažká. Skákanie a robenie si čo chcete a popritom spievanie si jedného z najprimitívnejších piesní - no uznajte, je to ťažké?
Pieseň skončila akurát vtedy, keď sa Chad s Dickom a Kitom a Tatom dotancovali k dievčatám. Študenti začali tlieskať a skandovať, štvorica sa uklonila a so smiechom sa všetci pobrali ku svojim skorším činnostiam.
"Vyzeralo to ako z High School Musical!" zaškerila sa Drew na chlapcov a objala Dicka.
"To vieš, potrpím si na dramatické príchody," odvetil Chad a pritiahol si Caru, ktorá si pilníkovala nechty. Vždy sa snažila zostať nad vecou.
Kit a Tate sa prihlásili ku svojim priateľkám Scarlett a Courtney a Gemma si na tejto bozkávacej seanse pripadala ako debil. Teda, Daisy tu nikoho nemala, no bolo by divné, ak by sa začali bozkávať ony dve. Daisy vždy niekomu dohadzovala frajerov, no sama ešte nikoho nemala. Po škole kolovali chýry, že sa zaprisahala bohom, že ostane naveky pannou a bez chalana, no dievčatá z ace gangu vedeli , že Daisy mala len priveľké nároky na chlapcov a žiaden jej kritéria nespĺňal. Gemma sa poobzerala po Kylovi, no ten na chodbe nebol a tak sa tie dve pustili do reči o tom, aký je chlapčenský gang skvelý.
"No čo Daisy, kde máš Alfreda?" spýtal sa Chad, keď sa odlepil od Cary, ktorá potrebovala ísť na wécko (alebo si dať novú vrstvu lesku na pery, lebo sa otlačil na tie Chadove). Daisy ho odbila smiechom.
"A tvoj úžasňácky teplý frajer Kyle je kde, Gee?" oslovil Gemmu, keď u Daisy nepochodil a ona prevrátila očami. Kyle vždy považoval chalanov z Gemminého ročníka za exotov. Vlastne, on všetkých mladších - okrem nej, pravdaže - považoval za exotov a tak sa k nim pri spoločných akciách nikdy nepridával.
"Chceš ho pozvať na rande?" odvetila mu otázkou. Chad sa rozosmial, no keď videl, ako sa Cara vracia z wécok nasadil smutný výraz a povedal:
"Odhalila si ma." Všetci sa pustili do smiechu a kým zazvonilo na poslednú hodinu pred obednou prestávkou sa dohodli, že po škole sa stretnú v parku.

***

O pár hodín neskôr už sedel celý chlapčenský aj dievčenský ace gang v parku na deke, ktorú odniekiaľ vyčarovala Daisy. Pridal sa k nim aj jej nápadník - šprt Alfred.
Gemma sa teraz cítila desaťnásobne zbytočnejšia ako vtedy na chodbe, lebo vedela, že aj keby Kyla pozvala by neprišiel by. Mal tréning.
Povzdychla si.
"Chýby ti tvoj nagélovaný Kyle?" zaregistroval jej povzdych Chad, asi preto, lebo sa Cara bavila s Courtney. Gemma sa naňho veľmi chcela oboriť, no nedokázala to. Na Chadovi bolo niečo -možno charizma, možno niečo iné-, čo človeka nútila sa stále usmievať a byť veselý. Nie ako Dick, ktorý všetkých zabával. Chad mal proste dobrú auru alebo čo. A bol roztomilý, čím si vyslúžil prezývku Chad Koláčik.
"Vieš, že ti asi prvý krát neviem odpovedať?" zasmiala sa.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Faint Faint | Web | 23. june 2014 at 12:11 | React

Perfektné! Ten song sa k tomu vážne hodil a dodal správnu atmosféru! :D
Taká pokojnejšia kapitolka po tom koncentráku.
Som zvedavá čo bude ďalej.

2 rona-well rona-well | Web | 30. july 2014 at 17:20 | React

Wau!!! Teším sa na ďalšiu kapitolku, predchádzajúce som zhltla na jeden šup!! Ponáhľaj sa a píš!!!

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement