2.kapitola

17. may 2014 at 21:36 | Sarah & Melissa

Ďakujeme až jednému čitateľovi za komentár. A teraz... druhá kapitola!



Zlato bolo všade. Bola to tá najhonosnejšia miestnosť, akú Gemma v celom svojom živote videla. Najprv si pomyslela, že to všetko okolo nej vidí vďaka nárazu na hlavu -neraz im profesorka Kellyová na biológii hovorila, aké sú pády na hlavu nebezpečné- , no keď sa poobzerala znova, videla, že to je naozajstný zlatý palác. Jedným úderom do hlavy predsa nemohla mať také silné halucinácie, že by pretransformovala celú otcovu nezáživnú pracovňu.
Čo to je za búdku? A kde, dopekla, som?!
Poslednú otázku vyslovila nahlas. Teda, skôr zakričala ako vyslovila. Z dverí na ľavej strane miestnosti vyšla nádherná žena. Mala žiarivé svetlé vlasy a oblečenú plachtu. Teda, nie plachtu, ale niečo ako slávnostnú tógu. Uplakanými očami si prekvapene premeriavala Gemmu oblečenú v krátkych tyrkysových šatách a topánkach na 12-centimetrovom opätku.
"Kto si?" spýtala sa cudzím jazykom záhadná žena. Gemma jej však všetko rozumela a bola prekvapená, že jej v rovnakom jazyku vedela aj odpovedať.
"Som Gemma... a kto si ty?"
Žena sa zasmiala a pravdepodobne si myslela, že Gemma žartuje. Keď na ňu však Gemma zízala, došlo jej, že to myslí vážne.
"Ja som Helena. A ty sa teraz nachádzaš v Tróji," odvetila a Gemma sa skoro zadusila.
"V Tróji?" vyhŕkla neveriacky priškrteným hlasom. Toto je Helena Trójska?
"Áno, v Tróji. A mala by si sa prezliecť. Si nevhodne oblečená," oznámila Helena pokojne. "Nasleduj ma."
Gemma najprv zostala stáť zarazená na mieste. Pred pár minútami sedela v pracovni svojho otca. Alebo má radšej povedať - pred pár storočiami? Nie, preboha. O niekoľko storočí neskôr sedela v pracovni svojho otca a zrazu je tu.
Čože?
Nakoniec sa ale spamätala a Helenu nasledovala. Helenu Trójsku. Do jednej z jej nespočetných zlatých komnát. Toto mi nikto nebude veriť!
Helena ju odviedla po chodbe vpravo do najzadnejšej izby, z ktorej sa vykľul šatník. Plachtový šatník. Obkladaný zlatom. Milo sa na ňu usmiala a vytiahla jednu z tóg, ktorá by jej mohla pasovať. Gemma sa odišla prezliecť do vedľajšej miestnosti.
Panebože, ako si to mám na seba obliecť?!
Nakoniec sa však vynašla a kým vyšla, Helena jej pripravila sandále s tenkou podrážkou, ktoré boli omnoho pohodlnejšie, ako jej štekle.
"Ďakujem," usmiala sa na ňu.
"Nemáš za čo," opätovala jej úsmev Helena, "Len... vysvetli mi, kto si. A prečo si bola oblečená tak... divne."
Gemma sa zamyslela. Môže jej to prezradiť? Nie. To by nebol dobrý nápad. Ale čo jej povie? Spomenula si na najlepšiu možnú výhovorku:
"Ja neviem... stratila som pamäť! Nič si nepamätám." Pokrčila ramenami, na čo Helena neveriacky pokrútila hlavou.
"Ako si niekto nemôže pamätať, kto je? A navyše - stratiť pamäť? To ako vážne?"
"Erm..." Gemma nevedela, čo odvetiť. "Povedzme, že som z cudziny. Z ďalekej cudziny a nemôžem o tom rozprávať."
"Ty si špeh!" vykríkla a jej tón hlasu nehovoril o tom, že by sa hnevala. Gemme sa práveže zdalo, že je ešte prívetivejšia a preto sa rozhodla súhlasiť s jej domnienkou.
"Áno! Teda... ale neviete o tom. Chápete." Žmurkla na ňu. "Prečo ste kvôli tomu taká šťastná?"
"Ach...ako to povedať?" zaváhala Helena. Gemma sa rozhodla otestovať sa z dejepisu.
"Nechajte ma hádať. Achilles zabil Parisa - vašu lásku- a vy sa chcete vrátiť do domoviny,"
"Vy ste teda veľmi dobrým špehom, len čo je pravda!" zasmiala sa Helena smutne, "Len neviem, ako sa vrátiť. Skúšala som všeličo, no nedokážem sa skontaktovať s gréckym táborom."
"Ja... ak sa môžem spýtať... koľko už trvá vojna?" opýtala sa Gemma, čím vyvolala nové salvy prekvapenia.
"Na môj veru, také veci by ste mala vedieť, keď ste špión. No ale čo, teraz je to desiaty rok," odpovedala ešte smutnejšie. Gemme to hralo do karát. Desiaty rok! Tento rok sa vojna skončí! Poslednú myšlienku vyslovila aj nahlas, čím Helenu utešila. Vtom jej niečo napadlo.
Ak sa vojna končí, tak... Helena zomrie. No rozhodla sa touto myšlienkou nezapodievať, radšej pomyslela na omnoho známejšiu udalosť, ktorá sa Trójskej vojny týkala. Trójsky kôň.
"Helena... ja... vedela by som, ako by Gréci mohli túto vojnu vyhrať," povedala ticho a Helena ju obdarila ešte krásnejším úsmevom plným nádeje.
"Ako?" spýtala sa dychtivo.
"Tak počúvaj..."

Len čo sa zhasli svetlá v celej Tróji, aj v gréckom tábore a všetci si ľahli spať, Helena vyšla v plášti na hradbu. Čakala.
Najprv nikoho nevidela, no potom jej Gemma dala nenápadné znamenie so sviečkou, že sa má pripraviť. Po ceste išiel žobrák. Kríval a mal roztrhaný plášť, pod ktorým sa ale pri tom-ktorom kroku zaleskla šabľa. To Helene napovedalo, kto to je.
Odyseus.
Zbehla z hradby a pripojila sa k nemu. Pustila sa s ním do reči o tom, že by sa chcela vrátiť domov a znova vidieť manžela a rodinu. Odyseus ju pre zmenu informoval o stave vojny.
Helena mu vykreslila plán, ktorý vymyslela Gemma, no na jej príkaz meno nespomínala.
"Postavíme koňa a postavíme ho pred hradby Tróje. Potom sa odplavíme do neďalekého zálivu a budeme čakať. Pri koni necháme jedného vojaka. Ten Trójanom povie, že ho tu nechali ako obetu bohom a koňa Trójanom, aby sa vojna skončila. V koni ale budú ukrytí vojaci. V noci otvoria brány mesta, kým ostatní vojaci priplávu späť zo zálivu a zrovnajú Tróju so zemou."
Odyseovi sa nápad páčil a hneď sa vybral oznámiť ho všetkým do tábora, vynechajúc to, že unesú Helenu.
Šťastná Helena sa zatiaľ vrátila do svojej komnaty, kde ju čakala Gemma.
"Podarilo sa!" vykríkla nadšená Helena, no Gemma ju začala tíšiť, aby sa neradovala predčasne, hoci vedela, že plán výjde.
Keď sa uložili spať, ani jedna z nich nemala pokojné sny. Helena snívala o rodnom Grécku a Gemma... nuž, tá snívala o Anglicku, ktoré v dobe, kde sa momentálne nachádzala ani neexistovalo. Je možné, že otec vymyslel naozaj stroj času? Čo si pomyslia všetci jej priatelia a rodina? Koľko času uplynulo?

Ráno sa obe zobudili v očakávaní. Keď vyzreli von oknom, grécky tábor sa tam už nenachádzal. Namiesto neho tam stál obrí drevený kôň. Helene sa zaplnili oči slzami, no prekonala to. Ku koňovi sa postupne začali zbiehať Trójania.
Helena si balila veci, keď ju prišla zavolať slúžka, aby sa na tú krásu prišla pozrieť.
"Samozrejme, že pôjdem," usmiala sa na ňu a naznačila jej, aby opustila komnatu.
"Pripravená?" spýtala sa jej Gemma.
"Áno! A ty sa nejdeš pozrieť?"
"Myslím, že nie. Prepáč. Ja už musím ísť..." rozlúčila sa. Tentokrát sa oči zaplnili slzami jej. Vedela, že sa už nikdy neuvidia, veď Gemma nebola žiadnym špehom.
Bola z 21. Storočia a na chodbe ju čakala Judy, ktorá ju mala odviesť späť do jej domova.
A navyše, nemohla ostať v Tróji, ktorú sa snažia Gréci zrovnať zo zemou. Helena sa s ňou rozlúčila a keď jej išla vrátiť modré šaty, v ktorých Gemma prišla, ona už bola preč.
 

1 person judged this article.

Comments

1 Faint Faint | Web | 18. may 2014 at 12:26 | React

Jeden čitateľ sa hlási :D Nj s tými komentármi tiež občas zvádzam boj. Mám rada, keď mám komentáre a názory od všetkých čitateľov.
Helena Trójska. Tak toto bolo vážne dobré, milujem mytológiu, Gréckoa všetko okolo toho :)
Pobavilo, svele sa to čítalo, len tak ďalej :)

2 ivanka ivanka | 18. may 2014 at 13:58 | React

pekné to je :DDDD

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement