Baletka /Melissa

2. march 2014 at 22:04 | Melissa |  one shots
Lol čaute.
Tak som sa rozhodla... nebolo by odveci dať vám sem nejakú poviedku, nie? No a táto je síce staršia, písala som ju niekedy po Vianociach, no páči sa mi to... posolstvo, aj keď tam ho možno vidím iba ja. Je to kvázi podľa skutočnej udalosti okrem stretnutia s Harrym a takých tých vecí :D
Budem radšej ticho, čítajte.



Author: Melissa


"Mary! Pohni kostrou!" kričala som na svoju najlepšiu priateľku. Nebolo by to prvý krát, čo sme meškali na hodinu baletu.
Začala som naň chodiť keď som mala päť a odvtedy som hodiny nevynechala takmer ani raz napriek tomu, že som tam chodila nútene - moji starí rodičia a špeciálne stará mama, ktorá chcela, aby som šla v jej šľapajách a stala sa známou baletkou. Nehľadela na to, že som na to nemala.
Iba ledva pred rokom som objavila to čaro, ktoré ma mohlo vyniesť k tým najlepším a dopomohlo mi k tomu aj kamarátstvo s Mary. Nevadí, že vďaka nej sme pravidelne meškali na tréningy.
Dnes som však cítila, že nesmiem vynechať poriadnu rozcvičku. Nanešťastie - nepodarilo sa.
"Dievčatá!" skríkla na nás trénerka, "Zase neskoro!" pokrútila hlavou a ďalej vysvetľovala krúžku dievčat sediacich okolo nej priebeh tréningu. S Mary sme na seba pozreli, pokrčili plecami a začali sa rozcvičovať - s čistým svedomím, že informácie, ktoré podávala ostatným baletkám nám netreba.

* * *

"...a to znamená, že ak budú okolnosti naklonené -čo verím, že budú-, budeš nás reprezentovať na majstrovstvách. Sveta, podotýkam."
Mary, ktorá obďaleč precvičovala svoju zostavu (a samozrejme všetko počula) začala výskať a skákať. Trénerka sa usmiala a keď odchádzala iba poznamenala: "Len si nepolámte nohy pri tom skákaní!"
"Nemôžem uveriť, že tvoja zostava a TY nás budete reprezentovať na majstrovstvách!" výskala.
"Vieš, že ani ja?" smiala som sa. Predviedli sme naše komplikované podanie rúk a v eufórii začali skákať skoky a prvky, na aké by sme si inokedy ani len netrúfli.
Zrazu bola všade tma. A ja som cítila iba prenikavú, nepríjemnú bolesť.

* * *

"Takže ty si baletka, hej?" Harry, môj spolubývajúci neveriaco krútil hlavou a pozorne očkom hodil po sadre na mojej nohe. Keď som si uvedomila, kam pozerá, do očí mi vtisli slzy.
V ten deň, keď mi trénerka povedala tú radostnú novinu a ja s Mary sme skákali a tešili sa z toho sa mi nešťastnou náhodou podarila nepekne zlomiť noha a hneď som odpadla. Okamžite som bola odvezená do nemocnice a na týždeň si ma tu kvôli pozorovaniam nechali.
Na izbe sme boli dvaja - ja a Harry a hneď sme si padli do oka. On tu bol kvôli operácii už mesiac a dnes sme sa rozhodli (teda, on sa rozhodol) trošku sa oboznámiť s tým mojím zranením.
"Nevyzerám tak?" naoko nahnevane som naňho pozrela.
"Ak by som povedal že nie, čo by si mi urobila? Lebo ani veľmi nie..."
"Tak to ti teda ďakujem. A čo je na mne také nebaleťácke?" zasmiala som sa.
"No..." zamyslel sa a opäť si ma poobzeral. Pod jeho pohľadom som sa zapýrila, "nevyzeráš tak. Jednoduché. Ako facka. A neviem si ťa predstaviť tancovať!"
"Tak si predstav, že som mala reprezentovať Anglicko na celosvetovej súťaži!" len čo som to ale vyslovila, zhrozene som položila ruku na ústa.
Nie, nesmie ma vidieť plakať!
"A ideš?"
"Vyzerám tak?! Má to byť o pol roka a pochybujem, že sa na dosky sály ešte niekedy postavím!" vybuchla som aj napriek môjmu predchádzajúcemu záväzku.
"Prečo?" nechápal.
"Balet som nemala rada až do minulého roka... bola som do toho nútená. A myslím, že tá moja nechuť sa prehĺbila do nenávisti."
"To, čo človek miloval nedokáže neskôr nenávidieť. Potom to nebola láska," zafilozofoval, "a ak by si ten tvoj balet nemilovala, neplakala by si kvôli tomu, že na tú súťaž nemôžeš ísť.
Pozrela som naňho. Vyzeral ustarostene a svojimi zelenými očami ma úplne prepaľoval.
"...a ak chceš, pomôžem ti ten tvoj blok prekonať."
A nemala som chuť povedať mu, že tonie je blok.Alebo som si uvedomila, že má pravdu.

* * *

Zvládnem to.
"Zvládneš to!" vyslovil moju myšlienku nahlas Harry.
Boli sme v prázdnej baletnej sále. Svoj sľub dodržal a len čo som mohla cvičiť ma presvedčil, nech ho zoznámim s Mary a ona už len poprosila trénerku, aby mi dovolila trénovať - a predovšetkým tancovať - samostatne. S tým, že na mojich tréningoch bude okrem mňa a Harryho, mojej psychickej podpory a môjho perfektného kamaráta, aj ona.
Urobila som niekoľko zložitých tanečných krokov a vtedy prišiel. Skok, ktorý som vtedy urobilalen takpre zábavu a ktorý ma pripravil o dva mesiace trénovania.
A podaril sa.

* * *

Stála som tam a čakala, kým moderátor súťaže zahlási moje meno.
Trénovala som poctivo a ťažko.
Tréningy sa nezaobišli bez plaču.
No vedela som, že na konci môjho trápenia budem môcť zožať ovocie v podobe účasti na majstrovstvách sveta.
Ale predovšetkým tu bol on, Harry, ktorý mi dodával odvahu keď som to najviac potrebovala. Za ten polrok sa z nás stali výborní priatelia.
"Drž sa!" popriala mi trénerka, ktorá pri mne spolu s Harrym stála. Moderátor ma uviedol a vtedy som zamrzla. Nevedela sa pohnúť.
Nedokázala som sa tam postaviť a odtancovať.
Vtom ma chytil. On. Pozrel mi do očí.
A s úsmevom napochodovala na pódium.

_____________________________________________________________________________________________________________
Lol

Mel xxx
 

1 person judged this article.

Comments

1 Faint Faint | Web | 3. march 2014 at 22:04 | React

Super,taká krátka ale inšpirujúca poviedka. Viem si to predstaviť, človeka to zamrzí. Hm..len mi občas bili do očí spojené slová čo mali byť oddelené. (Okej veta jak blud ale neva :D)

2 Melissa Melissa | Web | 3. march 2014 at 23:09 | React

[1]: ...lepšie? Ďakujem za upozornenie :))

3 Iva* Iva* | Email | Web | 4. march 2014 at 18:48 | React

Bolo to milučké :) Človek si niekedy ani neuvedomuje ako veľmi má rád veci ktoré robí, až pokiaľ ich robiť nemôže, či už pre zdravotné problémy, pre nedosatatok času alebo kadečo iné. Platí to aj pri mne, hoci nie s baletom, ale skôr s kreslením a písaním.
Takže kvázi podľa skutočnej udalosti? Bol to snáď tvoj zážitok?:)

V podstate sa mi táto poviedka páčila až na jednu jedinú vec. že bola taká kraťunká. Na tvojom mieste by som sa vôbec nebála trochu viacej popísať všetko, čo sa dialo a nie rozkúskovať to tak, že jednu chvíľu je v nemocnici a ďalšiu už trénuje. Ja osobne by som chcela vedieť, čo bolo predtým. Prosím, neber to ako nejakú obrovsky negatívnu kritiku,je mi jasné, že to pravdepodobne nebolo veľmi dôležité, každopádne by poviedka chytila trochu iný šmrnc...teda dle môjho názoru :)

Inak ti chcem zaželať nech sa ti na blogu darí, tvoj štýl písania je veľmi pekný, veľa nových nápadov a teším sa na ďalšie tvoje poviedky :)

4 Melissa Melissa | Web | 4. march 2014 at 19:32 | React

[3]:  Ježííš, ďakujem :)
Jo, zážitok to bol môj, síce nie majstrovstvá sveta (ale svetový pohár) a nie v balete, ale v aerobicu... A nespoznala som sa so žiadnym Harrym (nanešťastie :D)
Mám teraz niečo rozrobené, ale skúsim neskôr porozmýšľať nad tým, ako by sa to dalo rozviť a veľmi veľmi veľmi pekne ďakujem za taký krásny komentár :))

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement